Kronika prvých dní

Kapitola 1: Vyhnanci z hviezd

V temnom a zabudnutom zákutí vesmíru sa odohrala katastrofa, ktorá navždy zmenila osud jednej civilizácie. Ešte predtým, ako sa prvé planéty tejto sústavy sformovali z prachu a plynu, Orkathis, planéta nesmiernej krásy a technologickej vyspelosti, utrpela tragickú ranu od nemilosrdných síl vesmíru. Obrovské gravitačné poruchy, pravdepodobne spôsobené prechodom masívneho hviezdneho telesa či blízkou supernovou, narušili stabilitu slnečnej sústavy Orkathisu. Po tisíce rokov bol Orkathis postupne vytrhávaný zo svojej bezpečnej orbity, až bol napokon úplne odtrhnutý od svojej materskej hviezdy a uvrhnutý do nekonečnej temnoty. Odlúčenie od stabilného zdroja hviezdneho žiarenia znamenalo katastrofu. Orkathis začal chladnúť, atmosféra sa rýchlo stenčovala a povrch planéty prechádzal drastickými klimatickými extrémami. Oceány pravidelne zamŕzali do gigantických ľadových plôch, ktoré pri náhlych výkyvoch teploty prudko topili a vytvárali ničivé povodne. Bez tepla z jadra sa spomalila vulkanická činnosť, čo malo za následok oslabenie magnetického poľa planéty. Strata magnetosféry ponechala Orkathis vystavený smrteľnému kozmickému žiareniu, ktoré postupne ničilo život na povrchu. Tvárou v tvár neodvratnej záhube sa Veľká rada Orkathisu, vedená múdrym, ale neústupným Naz’Rakulom zúfalo snažili nájsť riešenie. Nádejou bolo zlato – vzácny kov s jedinečnými fyzikálnymi vlastnosťami. Jeho nanočastice dokázali účinne odrážať tepelné žiarenie a stabilizovať atmosféru. Rozptýlenie zlatých nanočastíc v horných vrstvách atmosféry mohlo zachrániť ich svet pred úplnou devastáciou. Problém však spočíval v obmedzených zásobách zlata na Orkathise.

Po dlhých debatách bolo rozhodnuté. Museli nájsť nový zdroj zlata za akúkoľvek cenu. Zlato ktoré ešte zostalo, použili na stabilizáciu atmosféry. Medzitým všetci ako jeden pracovali na záchrane planéty. Robotníci, inžinieri a vedci skonštruovali lode schopné evakuovať všetkých obyvateľov ak by došlo k najhoršiemu. Vyrobili roboty, ovládané umelou inteligenciou na ťažbu v ťažkom teréne. Do rôznych kútov galaxie rozoslali tisíce prieskumných sond pátrajúc po planétach s bohatými zásobami zlata. Viaceré sondy boli úspešné. Niekedy našli metalické asteroidy bohaté na zlato a platinu. Inokedy malé mesiace vzdialených exoplanét s vulkanickou aktivitou. Vo vesmírnej rozľahlosti to však trvalo roky, storočia až tisícročia kým sa zlato doručilo na ich materskú planétu. V časoch, keď bolo nedostatok zlata na využívanie nanočastíc v atmosfére, trávili obyvatelia čas vo svojich lodiach, držiac sa v jej blízkosti.

Kapitola 2: Zrážka svetov

Orkathis, vyvrhnutý zo svojej pôvodnej sústavy, putoval vesmírom ako nomád. Nebol viazaný na žiadnu hviezdu. Tisícročia blúdil mrazivou prázdnotou, zahalený do trblietavej atmosféry, ktorú jeho obyvatelia nasýtili nanočasticami zlata. Z diaľky vyzeral ako oslepujúca guľa svetla, ktorá odrážala vzdialené hviezdy, no jeho žiarivý povrch skrýval hlboké zúfalstvo. Jedného dňa sa však jeho osud radikálne zmenil. Putujúci svet vstúpil do slnečnej sústavy, ktorá bola ešte len v rannom období svojho formovania. Táto sústava bola mladá, no plná chaotickej energie a gravitačných nestabilít. Jednou z jej planét bola Na’Kara – modrozelený klenot plávajúci medzi Marsom a Jupiterom, pokrytý hlbokými oceánmi a zahalený hustou atmosférou, v ktorej sa už začali objavovať prvé zárodky života. Orkathis, sprevádzaná svojimi mesiacmi, narušila krehkú rovnováhu tohto nového sveta. Gravitačné interakcie spôsobili chaos – mesiace menili svoje dráhy, planéty a asteroidy sa rútili jeden na druhého. Napokon došlo k nevyhnutnej katastrofe. Jeden z Orkathisanských mesiacov, veľký a ťažký ako samotný osud, sa s ničivou silou zrútil na povrch Na’Kary. Zrážka vyvolala apokalyptické inferno. Celá planéta žiarila ako rozžeravené železo. Gigantické vlny vody a roztavených hornín boli vystrelené do vesmíru, atmosféra bola v okamihu roztrhaná na kusy. Oceány zmizli v oblakoch pary a trosiek. Náraz roztrhol Na’Karu na dva obrovské kusy. Jeden kus, ktorý bol odmrštený bližšie k slnku, sa roztavil a postupne stabilizoval na novej obežnej dráhe. Po miliónoch rokov chladnutia a obnovy sa z neho stala Zem – planéta s novým osudom, nesúca v sebe genetickú spomienku na pôvodnú Na’Karu. Druhá časť, rozbitá na milióny fragmentov, sa rozptýlila do priestoru medzi Marsom a Jupiterom, kde dnes tvorí pás asteroidov. Tiché trosky ktoré boli kedysi súčasťou živej, pulzujúcej planéty, teraz ostali nemými svedkami dávnej katastrofy. Mesiac ktorý rozdrtil Na’Karu, ostal ako za trest obiehať okolo novej planéty a stal sa jeho večnou družicou. Gravitačné vplyvy tejto násilnej udalosti ovplyvnili aj samotnú planétu Orkathis. Jej dráha sa zdeformovala, zachytila ju gravitácia tejto novej hviezdy, ale len čiastočne. Planéta bola vrhnutá na obrovskú eliptickú dráhu, ktorá ju nútila pravidelne miznúť do temnoty hlbokého vesmíru a po tisícročiach sa vždy vrátiť späť. Táto osudová trajektória dala vzniknúť legende, ktorú neskôr ľudia nazývali príbehom čakajúceho boha. Orkathis sa stal záhadnou planétou, ktorej návraty sprevádzali veľké zmeny a zlomové udalosti. Jeho obyvatelia, Orkathisania, vedeli, že sa raz vrátia, aby znovu našli planétu zrodenú z trosiek Na’Kary – Zem. Ich návraty boli ako príchody bohov, ktoré formovali osud ľudstva znova a znova, až kým jedného dňa neodišli navždy.

Kapitola 3: Príchod bohov

Čierna prázdnota vesmíru bola nekonečná a chladná, prerušovaná iba mdlým svetlom vzdialených hviezd. A v tej temnote sa objavila flotila lodí. Ich hladké, elegantné trupy sa leskli v odraze hviezdneho prachu. Boli to plavidlá potomkov Orkathis – bytostí, ktoré sa považovali za tvorcov svetov a pánov vesmíru. Najväčšia loď, Sar’Khaal, niesla na palube jedného z najväčších vedcov ich civilizácie – Velkoru. Svoj pohľad sa upieral na obrovskú holografickú mapu slnečnej sústavy. V celej kráse sa zväčšila tretia planéta od Slnka. Krehká, ale bohatá.